V takmer všetkých historických obdobiach sa v nábytkovej tvorbe, ako hlavný materiál, využívalo drevo. Napriek tomu, že nábytkársky priemysel hľadá uplatnenie v nových materiáloch, nábytok z masívu si v tejto oblasti stále udržuje svoj význam. Z historického nábytku dokázali remeselníci vytvoriť umelecké predmety vyjadrujúce atmosféru doby. Umelci ho zdobili rezbami a vykladali ho dýhami z rôznych druhov dreva, perleti, slonovinou, kovom a podobne, na povrchu dreveného nábytku vytvárali rôzne vzory napríklad šachovnicu alebo obrazy zachytávajúce dobové udalosti. Technika vykladania dreva iným materiálom sa nazýva intarzia, pričom tento pojem platí pre vykladanie akéhokoľvek materiálu iným materiálom. Drevo umožňovalo použiť na ňom celú radu rôznych dekoratívnych techník. Na obranu súčasného nábytkárskeho remesla je potrebné dodať, že mnohí vtedajší majstri však dokázali ťažiť len z prirodzených vlastností tohto materiálu, no napriek tomu sú ich diela príťažlivé dodnes. Vlastnosti, vďaka ktorým dnes drevo priťahuje svojich priaznivcov, sú v prvom rade pocit spojenia s prírodou, ako po vizuálnej, tak aj po fyzickej stránke. Do interiéru vnesie drevo príjemný dojem útulnosti a skutočného domova. Svetové módne trendy v zariaďovaní bytových interiérov smerujú k častejšiemu využívaniu kvalitných prírodných materiálov. Drevo sa často kombinuje s kontrastnými materiálmi akými sú napríklad oceľ, kameň alebo sklo. Takýto interiéru pôsobí ľahko, vyvážene a prirodzene. Drevený nábytok dokáže vytvárať prostredie vhodné pre odpočinok aj prácu. Dôležitou požiadavkou na každý materiál použitý v interiéri je jeho zdravotná nezávadnosť. Aj v tomto smere drevo vytvára bezpečné a zdravé prostredie. 
Ďalším aktuálnym kritériom pri práci s akýmkoľvek materiálom je jeho podiel obnoviteľného zdroju a energetická náročnosť spracovania. Tieto podmienky drevo absolútne spĺňa, pretože je to obnoviteľná surovina s nízkymi nárokmi na energiu pri spracovaní a s ľahko spracovateľným odpadom. Drevo sa ako prevládajúci materiál uplatnilo v nábytkárskom priemysle hlavne vďaka jedinečnej harmónii estetických a technologických vlastností, akými sú opracovateľnosť a pevnosť. S rozvojom vyspelých výrobných technológií sa drevo začalo kombinovať s inými materiálmi ako je napríklad laminát, fólie, dýha či kovové súčiastky. Vďaka tomu sa zvyšuje napríklad mechanická odolnosť povrchu nábytku a zdokonaľujú sa aj ďalšie vlastnosti nábytkovej konštrukcie. Na estetické pôsobenie nábytku sa kladú vysoké požiadavky, preto v návrhu aj vo výrobe má základné postavenie výber druhu dreva. Výtvarný dojem z použitej dreviny hrá zásadnú úlohu, takže pri voľbe často víťazí nad technickými vlastnosťami. Ovplyvňuje ho textúra a farba dreva spolu s ostatnými povrchovými parametrami čiže napríklad lesk a drsnosť povrchu. Celkový dojem z produktu môže byť umocnený výberom vhodnej dreviny. Druh použitej dreviny a odtieň dreva taktiež môže prezradiť, či sa jedná o nábytok kráčajúci s dobou alebo nie. Dramatická textúra niektorých drevín akými sú napríklad orech, na vhodnom mieste príjemne oživuje výraz nábytku alebo atmosféru celého interiéru. Niektoré druhy dreva vyžadujú na vyniknutie skladby väčšiu plochu, iné pôsobia príjemným dojmom aj na menšej. Nevhodná voľba výrazu dreviny alebo usporiadania textúry na povrchu dielu, dokáže esteticky znehodnotiť dojem z celku. Pri výrobe sa často skladajú jednotlivé kusy dreva tak, aby ich textúra vytvárala jednotný obrazec na výslednom diele. Vzhľad dreva predurčuje možnosť povrchovej úpravy hotového výrobku, napríklad svetlejšie dreviny sa dajú moriť väčším počtom farebných odtieňov, ako tmavšie dreviny. Na nábytok v interiéri pôsobí veľká mechanická záťaž, preto výber materiálu ovplyvňujú aj mechanicko – fyzikálne vlastnosti. Pre predĺženie životnosti nábytku sa k zvýšení jeho kvality najčastejšie vyberajú dreviny s vyššou hustotou a to jednak listnaté dreviny s vyššou hustotou a výraznou textúrou napríklad orech, čerešňa, hruška, jaseň alebo dub, jednak s menej výraznou textúrou, akú má napríklad buk, javor, breza, ale aj dreviny s nižšou hustotou a atraktívnym pletivom. Z exotických drevín sú to eukalyptus, palisander, eben, mahagón, teak či ďalšie. Na výrobu luxusného nábytku sa používajú dýhy alebo rezivo z exotických drevín, niektoré z nich, tie s menej atraktívnou textúrou, sa ťažia na výrobu lacnejších modelov. Okrem vizuálnych a technických vlastností podlieha výber druhu dreva aj dopadom jeho špecifickej vône čiže napríklad na nábytok a obklady je veľmi žiadané borovicové drevo. Špeciálne technologické požiadavky na druh dreviny sa môžu klásť napríklad ak ide o sedací nábytok z ohýbaného dreva. V našich podmienkach vyhovuje takejto technológii buk, z ktorého je vyrobená väčšina ohýbaného sedacieho nábytku. Ďalšou výhodou bukového dreva sú výborné mechanicko – fyzikálne vlastnosti, vyhovujúca štruktúra bez veľkých pórov, vďaka nej sa zvyšuje pevnosť v spojoch subtilných prvkov sedacieho nábytku. Výber materiálu je neodmysliteľne spojený s charakteristikou prostredia, v ktorom bude výrobok umiestnený, čiže či ide o interiér alebo exteriér, aká je vlhkosť a teplota vzduchu, rozhodný je aj spôsob využívania výrobku a podobne. Masívne drevo reaguje na zmeny vlhkosti prostredia zmenami svojich rozmerov a tvaru. To sa môže negatívne prejaviť na funkčnosti výrobku napríklad deformáciou hornej dosky stolov či dverí skriniek, ktoré sa potom zle otvárajú. Vhodnou konštrukciou sa môže týmto negatívnym javom predchádzať.
Celá debata | RSS tejto debaty