Nábytok a bývanie

Kruh je ideálny tvar, všestranne symetrický, harmonický, s jedným presne definovaným stredom, mnohoznačný ako symbol a podľa niektorých filozofických predstavách aj základný útvar kozmickej štruktúry. Úplne prirodzene teda prenikli kruhy aj do dizajnu. Niekedy vo svojej stlačenej podobe oválu, alebo kruhových úsečkách či proste v návrhoch, v ktorých na stoloch tvorcov vznikali pretínaním niekoľkých kružníc a vyvolali tak dojem zvlneného okraja nábytku. Oblý tvar sedacieho nábytku prinieslo vrcholný barok. Striedanie vydutých a vypuklých hmôt  premenilo pohovku na dramatický objekt. Veď samotný ľudia v období baroka žili jedno veľké divadlo. Prísne pravouhlé tvary nie sú, ako sa väčšina ľudí domnieva, výtvor funkcionalizmu tridsiatich rokov dvadsiateho storočia, renesancia ich obľubovala, klasicizmus ich rehabilitoval, nová renesancia ich oprášila  a art – deco si ich požičalo z minulých rokov. Koniec päťdesiatich rokov a šesťdesiate roky dvadsiateho storočia boli znova v duchu kruhu. Oblé tvary sú subjektívne priateľskejšie a na tomto tvrdení sa zhodnú, tak psychológovia, ako aj dizajnéri. Ovál, kruh alebo oblé krivky si v žiadnej dobe nevynútila len móda. Úzko súviseli s možnosťami a technickou úrovňou nábytkárskeho remesla. Zásadnú úlohu hrala schopnosť viazať k sebe drevené plochy v tupých uhloch alebo zdokonalenie spôsobu napínania poťahovej látky. Tak napríklad v období kubizmu sa ako problém ukázali ostré hrany, pretože pri úložnom nábytku sa nedali bez kovových výstuží pevne spojiť a pri sedacom nábytku nevyhovovali poťahu. Látka sa vo vzťahu k štruktúre napínala tak neprirodzene, že pri pravidelnom používaní praskala. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí všetko čo sa „vymyká normálu“, chápu ako zavrženiahodnú expresionistickú tendenciu s koreňmi v päťdesiatich rokoch alebo v postmoderne, ktorá je výrazovo nie veľmi striedma. To znamená, že na prvý pohľad vás nadchne no na desiaty sa už okuká. Priateľským kompromisom môže byť sedací nábytok v tvare krivky, najlepšie oblúku alebo dokonca kruhu. Nadväzujú na štvorhranné moduly veľkosti jeden a pol krát jeden a pol metra a pripájajú sa jednoducho k sedacím súpravám alebo kreslám. Tieto moduly vystupujú do priestoru, ale chýbajú im hrany. Zjemňujú tak celkovú „rovnú“ líniu nábytku a navyše vďaka veľkej ploche poskytujú možnosť neformálneho sedenia. Sedacie moduly v súčasnosti umožňujú zložiť z niekoľkých častí oblý tvar sedenia. Vynímajú sa vo veľkom priestore a ponúkajú  bližší kontakt sediacich osôb než klasické pohovky. Vyvolávajú dojem uzavretosti v dobrom zmysle slova a navyše ponúkajú pocit intimity.